Ak je naozaj pravda, že sme to čo jeme, tak jedzme len to najlepšie

09 Mar

Články

Sous Vide

   📜 Sous Vide: Revolučná metóda varenia s históriou 🇫🇷🔥 Sous vide – možno to znie ako moderný gastronomický trend, no vedeli ste, že táto metóda má už viac než 50-ročnú históriu? 🤔 ✔️ História: Hoci základy varenia vo vákuu siahajú až do 18. storočia, modernú metódu sous vide vyvinul v 70. rokoch 20. storočia francúzsky šéfkuchár Georges Pralus. Použil ju na prípravu foie gras, aby si zachovalo šťavnatosť a dokonalú textúru. 🇫🇷 ✔️ Ako to funguje? Jedlo sa vákuovo uzavrie do vrecka a varí sa pomaly pri nízkej, presne kontrolovanej teplote vo vodnom kúpeli. Výsledok? Dokonale uvarené mäso, ryby, zelenina či vajcia – vždy s konzistentnou kvalitou. ✔️ Výhody sous vide: ✅ Zachováva šťavnatosť a chuť – žiadne vysušené steaky! 🥩 ✅ Presné varenie – zabudnite na prepečené alebo nedovarené jedlo. ✅ Zdravšie jedlo – menej oleja, menej tuku, viac výživy. ✅ Praktickosť – jedlo sa nevarí nad ohňom, takže sa nemôže pripáliť. Dnes je sous vide obľúbenou technikou nielen v Michelinových reštauráciách, ale aj v domácnostiach po celom svete. 🌍 Skúsili ste už túto metódu? Ak áno, aké jedlo vám z nej chutilo najviac? Napíšte do komentárov! 👇😊

Pokračovať v čítaní

09 Mar

Články

Kde vznikli mäsové guľky ?

📜 Špagety s mäsovými guľkami: Talianska klasika… alebo americký vynález? 🍝🇮🇹🇺🇸 Myslíte si, že špagety s mäsovými guľkami pochádzajú z Talianska? Možno vás prekvapí, že toto ikonické jedlo v Taliansku takmer nenájdete! 😲 Keď talianski prisťahovalci dorazili na začiatku 20. storočia do USA, zistili, že ich obľúbené suroviny ako čerstvé cestoviny a jemné teľacie mäso sú drahé a ťažko dostupné. 🇮🇹➡️🇺🇸 Preto začali pripravovať väčšie a sýtejšie mäsové guľky zo zmesi hovädzieho a bravčového mäsa, ktoré podávali so špagetami – vtedy veľmi lacnou potravinou. A prečo paradajková omáčka? 🍅 Pretože konzervované paradajky boli v Amerike lacné a dostupné po celý rok! Výsledkom bola kombinácia, ktorá sa rýchlo stala hitom – najmä v taliansko-amerických domácnostiach a neskôr aj v reštauráciách. Dnes sú špagety s mäsovými guľkami jedným z najobľúbenejších jedál na svete. 🌍 A ako ich pripravujete vy? So syrom, bazalkou, alebo máte svoj tajný trik?

Pokračovať v čítaní

16 Mar

Recepty

Ako vznikla polievka?

Polievka je jedným z najstarších jedál v ľudskej histórii a vznikla pravdepodobne pre jej jednoduchý spôsob prípravy a možno i úpnou náhodou :-) Jej história siaha až do praveku, keď ľudia začali variť potraviny nad ohňom. Do vody pridávali mäso a bylinky či rôzne korene a zistili, že nie len mäso ale i vývar z neho je lahodný. Existuje niekoľko teórií o tom, ako vznikla polievka: 1. Teória o náhode: Jednou z možností je, že polievka vznikla úplne náhodne, keď sa v hrnci s vodou mäsom a inými surovinami, ktoré sa varili nad ohňom rozvinula chuť práve vody v ktorej sa varili. Týmto spôsobom sa vytvoril vývar, ktorý sa stal neskôr základom polievky. 2. Teória o zlepšovaní chuti: Iná teória hovorí, že polievka vznikla ako spôsob zlepšenia chuti jedla. Pridávaním rôznych surovín, ako zelenina, mäso, cestoviny či bylinky do vývaru sa vytvorila jedinečná kombinácia chutí a vôní. 3.Teória o zdravotných výhodách: Polievky boli pôvodne pripravované ako spôsob konzumácie viacerých surovín naraz, čo umožňovalo ľuďom získať všetky potrebné živiny z jedného jedla. Tento spôsob sa zachoval do dnes ak vezmeme do úvahy napr. vývar, do ktorého po uvarení na kocky nakrájame uvarenú zeleniny, mäso, ktoré sa v nej varilo a doplníme rezancami. Taktiež jedna z najznámejších polievok vo svete Pho, či Ramen.  Všetky tieto polievky obsahujú komplexné zloženie potravín, dôležitých pre prijímanie mnohých vitamínov či prospešných látok. Dnes sú polievky obľúbené pre svoju výživnú hodnotu, chuťové vlastnosti a ich schopnosť spájať ľudí pri jednom stole. Sú neoddeliteľnou súčasťou kuchýň rôznych kultúr. Každá kultúra má svoje vlastné tradičné polievky, ktoré sú typické používaním miestnych surovín, zosobnením kultúrnych tradícií a líšia sa technikou prípravy.    V Číne je známa polievka zvaná "Hot and Sour Soup" (postro-kyslá polievka) alebo "Wonton Soup" (polievka s knedličkami). V Taliansku je ikonická "Minestrone" s rôznymi druhmi zeleniny a fazule. Vo Francúzsku je slávna "Soupe à l'oignon" (Francúzska cibuľačka) alebo "Bouillabaisse" (rybacia polievka). V Turecku je najobľúbenejšou polievkou "Mercimek corbasi" ( polievka z červenej šošovice) - Táto hrá prím i v našich bistrách, je právom jedna z Vašich najobľúbenejších.  V Ázii sa často konzumujú polievky na báze ryže a cestovín, ako napríklad "Pho" (vietnamská hovädzia polievka) alebo "Ramen" (silná japonská polievka). V Afrike sú populárne polievky s použitím zeleniny, ryže, mäsa alebo rýb ako napríklad "Fufu" (polievka z manioky) v západnej Afrike.   V Mexiku je často konzumovaná "Tortilla Soup" (polievka s tortillami) a v Amerike je obľúbená "Clam Chowder" (kôprová polievka) a to v Novom Anglicku. V Ukrajine sa často podáva "Borscht" (boršč) a v Maroku je populárna "Harira" (tradičná strukovinová polievka).  Svetové polievky sú rôznorodé a fascinujúce, pretože zrkadlia bohatstvo kultúr, chutí a tradícií z celého sveta. Každá polievka má svoje osobité miesto v kultúre a každá je príležitosťou objaviť nové chute a dobrodružstvá cez kuchynské umenie. My robíme všetko pre to, aby Vám naše polievky chutili presne tak, ako v zahraničí, aby ste svet zažili u nás na tanieri. Prídite vyskúšať polievky či hlavné jedlá z celého sveta k nám do Bistro Cestovka. Nájdete nás v Nitre na Podzámskej 18 ( vedľa tatrabanky) v Bratislave na Dunajskej 27 a v Piešťanoch na Nálepkovej 28. Pozrite si menu na tento týždeň >>>  NITRA :  https://bistrocestovka.sk/nitra/obedy BRATISLAVA : https://bistrocestovka.sk/bratislava/obedy PIEŠŤANY: https://bistrocestovka.sk/piestany/obedy  

Pokračovať v čítaní

01 Aug

Články

O zrení mäsa – suché zrenie mäsa

Proces zrenia je tajomstvom krehkosti mäsa. Zrenie mäsa nie je len štýlový módny trend, ale aj dôležitý proces. Vďaka nemu mäso stráca vodu a stáva sa krehkejším a kvalitnejším. Čo sa vlastne z chemického hľadiska v mäse deje? Ako to, že sa mäso nielenže nepokazí, ale naberie na sile chutí a vôní? Ako zrenie mäsa prebieha a čo tento pojem znamená, si objasníme v nasledovnom článku.  Už pravekí lovci vedeli, že čerstvo ulovené mäso nemôžu hneď použiť – je  tvrdé a ťažko sa prežúva. Našli však riešenie. Mäso nechali niekoľko týždňov odležať vo zvislej polohe v chladnej jaskyni a tento proces z neho spravil produkt hodný konzumovania. Tieto praveké poznatky platia aj v súčasnej modernej gastronómii, len už bez tej jaskyne. Poďme si povedať, ako to vidia vedci: svaly hovädzieho dobytka podstupujú po porážke zmeny, ktoré vedú k postupnému zlepšovaniu štruktúry a kvality mäsa. Po prerušení prísunu kyslíka sa svalové vlákna náhle skrátia a spevnia, začne stúpať koncentrácia kyseliny mliečnej, vyparuje sa voda, tuky oxidujú, hodnota pH klesá, zvyšuje sa hladina „umami“. Práve umami je jednou z piatich základných chutí, ktoré človek vníma na báze glutamanu. Najdôležitejšou vecou v tomto procese je rozkladanie svalových vlákien prírodnými enzýmami. Tie sú zodpovedné za to, že sa hovädzina stáva krehkejšou a chutnejšou. Tento stav môže pretrvávať väčšinou 12-24 hodín, niekedy až dva dni. Počas tohto štádia je mäso najtuhšie a je nevhodné pre kulinársku úpravu.  Skladovaním mäsa určitú dobu po zabití, čiže tzv. zrením alebo odležaním za jasne definovaných podmienok, dochádza k postupnému ústupu tuhosti mäsa. Za tento regres sú zodpovedné postupujúce glykolytických a proteolytické zmeny. Všetky tieto procesy prebiehajúce v rámci zrenia vedú k intenzívnejšej chuti, tmavšej farbe a príjemnej, charakteristickej vôni hovädzieho mäsa. V praxi sa môžeme stretnúť aj s anglickým pomenovaním procesu zrenia, a to tzv. aging alebo conditioning, a ten sa po základnom schladení robí dvomi spôsobmi, a to buď suchým alebo mokrým zrením. Suché zrenie je podstatne drahšie a trvá dlhšiu dobu ako mokré zrenie. Starnutie za sucha si vyžaduje špeciálnu komoru, ktorá udržuje vlhkosť a prúdenie vzduchu. Pracovníci mäso určené na suché zrenie buď zavesia alebo ho uložia na regály v chladiacej komore. Na tento účel sa používa hovädzie mäso najvyššej kvality s rovnomerným rozdelením tuku. Celý tento proces prebieha pri prísne kontrolovanej teplote a vlhkosti od 14 dní do maximálne štyroch mesiacov. Ideálny čas na odležanie je však 30-35 dní.Počas procesu suchého zrenia mäso na svojom povrchu stratí vlhkosť, čím sa vytvorí nepožívateľná šupka s ušľachtilou plesňou, ktorú je potrebné odstrániť.  Mäso stratí za tento čas približne 20 až 30% svojej hmotnosti, čiže nadbytočná voda v mäsa sa odparí. To zvýrazní a vyzdvihne jeho chuť do nebies a Vám sa tak na stole ocitá kúsok mäsa hodný pokušenia a užívania si pocitu omamnej vône a nezabudnuteľne bohatej chuti a to všetko podčiarknuté jemnou štruktúrou mäska. Takéto steaky si môžete kúpiť v našom mäsiarstve v Nitre na Mostnej 5. Veselé Mäsiarstvo 

Pokračovať v čítaní